Vasilópita – koláč svätého Bazila

Vasilópita – koláč svätého Bazila

Vasilópita, grécky Βασιλόπιτα, číta sa vasilópita, je tradičný koláč, ktorý sa v Grécku krája po príchode z chrámu na počesť svätého Bazila, v deň jeho sviatku. Súvisí to s tým, že sv. Bazil mal problém s cisárom, lebo postavil Vasiliádu (Baziliádu), t.j., niečo ako mesto pozostávajúce z nemocníc, hospicov a sirotincov. Cisár sa o tom dopočul a keď šiel okolo na vojenskú výpravu, požiadal, aby mu priniesli niečo z toho, čo “bežne jedia“.[1] Cisár, ktorý mal dovtedy na stole pochúťky “od výmyslu sveta“ akosi nemohol pochopiť, keď mu priniesli ovocie, zeleninu, placky…Nechápal, že chudoba neje maškrty kráľovského dvora a takéto uctenie si jeho osoby chápal ako pohŕdanie a osobnú urážku zo strany sv. Bazila, v tom čase biskupa a patriarchu a sľúbil, že len čo si na neho a Vasiliádu nájde čas, osobne a s vojskom ju zrovná so zemou.

Sv. Bazil chcel Vasiliádu zachrániť (hlavne jej obyvateľov, t.j. chudobných) a začal robiť zbierku s tým, že snáď zlatom “odhovoria“ cisára od jeho úmyslu. Lenže cisár počas boja utekal a schoval sa do stodoly a barbari, ktorí ho prenasledovali, netušiac, že je cisár vo vnútri, stodolu podpálili aj s ním. Jeden problém bol zažehnaný, ale nastal nový: ako vrátiť vyzbierané zlato, pretože sa nerobili záznamy o prijatých daroch. Sv. Bazil začal piecť koláčiky a do každého zapiekol časť zlatých predmetov (šperkov, mincí) a rozdával ich ľuďom. Božím zázrakom sa každému vrátilo to, čo do zbierky dal. Na počesť toho každý rok, na sviatok sv. Bazila, krájajú v rodinách okrúhly koláč (chuťou ako naša vianočka) a je v ňom zapečená minca (v alobale). Ten, kto ju nájde, má zvláštne požehnanie na celý rok. A z toho pochádza aj zvyk dávať darčeky (sladkosti) deťom v tento deň (Štedrý večer nemajú a sv. Nikolaj – Mikuláš gréckym deťom nenosí darčeky, ani sladkosti).

Krájanie:

Po zaspievaní alebo prečítaní tropáru sv. Bazila:

„Tvoj hlas vyšiel do celej zeme, aby prijala slovo, ktorým si Bohu milo (ľúbezne) učil Božie pravdy (doslovne dogmy), objasňoval si prirodzenosť stvorení, zušľachťoval si mravy ľudí. Ctihodný otec kráľovského kňazstva, pros Krista Boha, aby zachránil naše duše.“

Potom po speve sa odkrojí od stredu ku kraju trojuholníkový diel – na počesť Krista, druhý je na počesť Bohorodičky, tretí je na počesť svätého Bazila, ďalší je pre hlavu rodiny, potom pre hostí, manželku, deti… Veľkosť by sa mala voliť tak, aby sa celý koláč rozkrájal.

 

Recept

Recept na vasilópitu nie je štandardizovaný. Každá oblasť má svoj tradičný recept. Rozdiel je nielen v pomeroch surovín. Tu uvedený recept patrí v súčasnosti k rozšíreným receptom v Tesalonikách. Avšak sú recepty na kysnutú vasilópitu, vasilópitu z lístkového cesta a v oblasti Ipiru, smerom k Albánsku, je vasilópita dokonca s hovädzím mäsom, cibuľkou a škoricou.

 

Suroviny:

Cesto

300 g masla

350 g jemného krupicového cukru

6 vajec

600 g polohrubej múky

trocha hrubej múky na vysypanie formy na pečenie

1 kypriaci prášok do pečiva

50 ml Metaxy alebo iného koňaku

šťava z ½ pomaranča alebo z 2 mandaríniek

najemno nakrájaná pomarančová kôra

cca 200 ml mlieka

¼ kávovej lyžičky machlepi (jemne mleté jadrá z tureckej višne)[2]

1 kávová lyžička živicového prášku (masticha Chiou)[3]

100 g sekaných pistácií (alebo mandlí, alebo orechov)

dobre umytá minca zabalená do alobalu

 

Na ozdobu

práškový cukor na posypanie (alebo mandle, mandľové plátky, či sezamová semienka, orechy, hrozienka)

Postup

Dobre vymastíme a hrubou múkou posypeme okrúhlu tortovú formu na pečenie s ∅ aspoň 28 cm .

Maslo dôkladne vymiešame s cukrom a postupne zašľaháme žĺtky. Pridáme mandarínkovú, alebo pomarančovú šťavu, pomarančovú kôru, Metaxu, machlepi a živicu. Všetko spolu prešľaháme. Prelejeme do väčšej misy a do šľahača dáme šľahať bielky s lyžicou cukru na tuhý sneh. Do napenenej hmoty v mise pridávame po častiach striedavo preosiatu múku a mlieko. Do poslednej dávky múky vmiešame prášok do pečiva a nasekané pistácie. Dáme nahriať rúru na pečenie na cca 175 °C.

Do cesta pridáme tuhý sneh z bielkov a jemne premiešame (ako keď robíme piškótu). Cesto vlejeme do formy na pečenie. Po krátkom zapečení vtlačíme do cesta mincu zabalenú v alobale.

Ak nechceme vasilópitu posypať cukrom, tak ju rýchlo ozdobíme jemným vtlačením mandlí alebo plátkov mandlí, či orechov, hrozienok alebo posypeme sezamom… Vasilópitu pečieme pri teplote 175 °C zhruba 45 až 55 minút. Skúšame klasicky špáradlom, či ihlou na pečenie ako pri piškóte. Upečenú vasilópitu necháme čiastočne vychladnúť a vyklopíme ju z formy, najlepšie na kuchynskú mriežku. Ak ju chcete posypať cukrom, tak ju posypte, ak ste ju zdobili pred pečením, prevráťte ju zdobením navrch.

 

Osobná skúsenosť: najlepšie je, keď ju pečieme deň vopred, pretože na druhý deň je vláčna a dobre sa krája.

 

Tropár:

 

originál: Εἰς πᾶσαν τὴν γῆν ἐξῆλθεν ὁ φθόγγος σου, ὡς δεξαμένην τὸν λόγον σου· δι’ οὗ θεοπρεπῶς ἐδογμάτισας, τὴν φύσιν τῶν ὄντων ἐτράνωσας, τὰ τῶν ἀνθρώπων ἤθη κατεκόσμησας. Βασίλειον ἱεράτευμα, Πάτερ Ὅσιε· πρέσβευε Χριστῷ τῷ Θεῷ, σωθῆναι τὰς ψυχὰς ἡμῶν.

 

cirkevná slovančina: Во всю зе́млю изы́де веща́ние твое́,/ я́ко прие́мшую сло́во твое́,/ и́мже боголе́пно научи́л еси́,/ естество́ су́щих уясни́л еси́,/ челове́ческия обы́чаи украси́л еси́,/ ца́рское свя́щение, о́тче преподо́бне,/ моли́ Христа́ Бо́га// спасти́ся душа́м на́шим.

[1] v Byzancii (t.j. Rímskej ríši) filantropiu zabezpečovala Cirkev a monastiere a nie štát a aj cisári podporovali monastiere, lebo vedeli, že tie sa postarajú o chudobu, lebo ak by to dal štátnym úradníkom, tak to “prežerú“.

[2] Machlepi má malý vplyv na chuť. A prestáva sa používať aj v Grécku. Namiesto toho, aj v Grécku, ide do popredia vanilka. Takže kľudne použite vanilínový cukor alebo vanilkový extrakt.

[3] Tú živicu tam aj tak v tom množstve nie je cítiť a v zásade jej prítomnosť nehrá úlohu.

 

Pripavil Mgr. Anton Pažický.