Otázka
“Sláva Isusu Christu. Otec duchovný, ako si predstavujete ideálne
právne a etické riešenie interupcií v tejto krajine. Vieme, že je to
vražda nenarodeného dieťaťa a že tieto zákroky by mali byt ilegálne.
Ak by sa takto stalo, ako by sa mali potrestať zeny, ktoré aj napriek
tomu interupciu podstúpia z vlastnej vôle?
Vychádzam z toho, že v každej spoločnosti sa vražda považuje za veľký
zločin a v každej spoločnosti existuje pre ňu trest. Boh nas bude
sudit každého, ale to nie je dôvod nedávať tresty za zločiny na tomto
svete. Ak nie je trest, nemá význam snažiť sa o zákaz interupcií.
Takže ak tá žena nebude členkou církve, takže ju nebude môcť vylúčiť,
aký trest by pre ňu mala pripraviť spoločnosť ?
Ďakujem za Váš čas a ochotu.”
Odpoveď
“Sláva na viki Bohu! Z pohľadu Cirkvi bola interrupcia vždy považovaná za vraždu človeka (napr. 91. pravidlo 6. vš. snemu). Cirkevné pravidlá odporúčajú žene, ktorá interrupciu vykonala, pristúpiť k sv. Eucharistii až po desiatich rokoch úprimného pokánia (2. prav, sv. Vasiľa Veľkého). Toto odlúčenie od Prijímania nie je ukladané ako trest, ale ako priestor na pokánie, duchovnú terapiu so všetkou pomocou Cirkvi tak, aby sv. Prijímanie opäť mohlo byť užitočným a nie na odsúdenie (1Kor 11, 27-32). Odlúčenie od sv. Prijímania môže byť pri veľmi úprimnom pokání a s požehnaním duchovníka do istej miery skrátené podľa slov sv. Vasiľa Veľkého, ktorý na konci vyššie spomínaného pravidla hovorí: “Náprava sa má merať nie podľa doby, ale podľa spôsobu pokánia”. To najdôležitejšie, čo by sme ako kresťania mali urobiť, je vychovávať svoje deti tak, aby milovali svoje aj nenarodené deti a nikdy ich nedali zabiť. Vychovávať k láske treba pritom nielen dievčatá, ale aj chlapcov, aby interrupciu od svojich manželiek nežiadali. Ak totiž muž žiada od ženy interrupciu, alebo s ňou súhlasí, je za ňu rovnako zodpovedný ako žena. Výchova detí môže byť však účinná iba vtedy, ak je spojená aj s dobrým príkladom zo strany rodičov a sprevádzaná celkovo dobrým, mravným a duchovným spôsobom života celej rodiny. Nijaká teória a iba reči nepostačia. Všetci (rodičia, súrodenci, deti, kolegovia, priatelia, známi, susedia, “náhodní” okoloidúci a mnohí ďalší) by sme mali žiť a konať tak, aby sme tehotné ženy nehnali akýmkoľvek gestom, slovom alebo skutkom k interrupcii, ale naopak, aby sme materstvo vždy vysoko cenili, chválili a všemožne podporovali.
Čo sa týka svetského práva, či trestov, to je na zodpovednosti a svedomí sudcov a ďalších kompetentných osôb (poslancov, vlády). Prosím Boha, aby im pomohol prijímať také zákony, ktoré budú chrániť a nie ničiť život. Jediné, čo ako kňaz môžem s istotou povedať je, že žiadny zákon by nemal interrupciu, čiže vraždu povoľovať. A nakoniec, čo sa týka lekárov a ostatných ľudí pracujúcich v zdravotníctve, títo všetci by sa na interrupciách tiež nemali nijakým spôsobom podieľať. Inak sú za ne spoluzodpovední. Nádejám sa, že ľudstvo raz s Božou pomocou prestane aspoň podporovať (povoľovať, schvaľovať, obhajovať, platiť a pod.) interrupcie a že na to, čo sa deje teraz, sa bude spomínať iba ako na pozostatky doby temna a strašného barbarstva kdesi v minulosti.
S úctou a láskou v Christu
prot. Štefan Pružinský, ml.”
04. apríl 2018