Otázka
“Aký ma Pravoslávna cirkev názor na masturbáciu? Ako sa zbaviť tohto hriechu? Ďakujem – Bohuznámy”
Odpoveď
“Odpoveď na túto otázku môžeme nájsť vo Svätom Písme, v pravidlách svätých otcov a v učení Cirkvi. Sväté Písmo hovorí toto: “Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani tí, čo masturbujú (gr. μαλακοὶ; csl. малакjи, rus. рукоблудники), ani muži, čo súložia s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi Božieho kráľovstva” (1Kor 6, 9-10), ak samozrejme neučinia pokánie a nezačnú žiť zdržanlivo a čisto.
10. pravidlo sv. Jána Pôstnika hovorí o masturbácii toto: “Kto vykonal masturbáciu, nech sa podrobí štyridsaťdňovej epitýmii, počas ktorej nech je iba suchú stravu a každý deň nech urobí sto poklonov”. Ak by išlo o kňaza sv. Ján Pôstnik v 12. pravidle hovorí: “Ak by niekto, kto patrí k duchovenstvu (čtec, hypodiakon, diakon), podľahol nečistote masturbácie pred chirotóniou (vysvätením) na kňaza a bojí sa, že nebude prijatý do tejto hodnosti, nech bude prijatý bez prekážok, ale až po vykonaní náležitej epitýmie. Ak však padne do tohto hriechu po prijatí kňazskej hodnosti, nech bude odlúčený na jeden rok od kňazského slúženia a prijatý späť môže byť až po vykonaní predpísanej epitýmie. Ak aj po uvedomení si svojho hriechu znovu po druhý či tretí krát sa oddá tejto nečistote, je potrebné zbaviť ho kňazstva a zaradiť medzi žalmistov.”
Svätý biskup a vyznávač (svjaščennoispovednik) Nikodým (Milaš), biskup Dalmatinsko-Istrijský vo svojom výklade na vyššie uvedené pravidlá sv. Jána Pôstnika píše, aby sa nám nezdali príliš prísne, pretože sv. Ján v nich prejavil až “príliš veľkú zhovievavosť…, ak si uvedomíme závažnosť hriechu, o ktorom hovorí, a tiež to, že je to hriech proti prirodzenosti, aj proti Božiemu prikázaniu.”
Sv. Theofan Zatvorník v jednom zo svojich listov píše istému človeku: “Milosť Božia nech bude s vami!… Záležitosť, ktorá vás podľa vášho názoru robí vinným pred Bohom, zdá sa, považujete za príliš málo závažnú. Nájdite si a prečítajte, čo sa hovorí v 1Kor 6,9. Tí, čo sú tam nazvaní ako малакии, to sú tí, čo robia to, čo vy. Tento skutok znemožňuje vojsť do Kráľovstva (Božieho)… Vášeň smilstva tu pôsobí v celej sile a je uspokojovaná. Popremýšľajte o tom a skončte s tým. Tento hriech vysušuje človeka a spôsobuje predčasnú smrť. U iných oslabuje ich schopnosti, zdravé myslenie, oberá o energiu a býva príčinou aj straty rozumu (psychických chorôb). Chráňte sa toho! Keď ste sa už rozhodli žiť správne, posnažte sa nepovoľovať uzdu vášni smilstva!… Nech vám v tom pomôže Hospodin. Usilujte o spásu!” (Святитель Феофан Затворник: Письмо 814. In: Творения иже во святых отца нашего Феофана Затворника. Собрание писем. Том II. – М.: Правило веры, 2000)
Prof. A. I. Osipov človeka, ktorý vykonáva akúkoľvek formu smilstva alebo cudzoložstva prirovnáva k mužovi, ktorý krásny prsteň rozdrobil na malé časti a vyhodil ich na pole. Tento prsteň stratil všetku svoju krásu, zmysel aj užitočnosť. Presne takto býva aj s človekom, ktorý nevyužíva sexuálnu energiu, ktorú dostal od Boha a ktorú má v sebe, na budovanie manželstva, rodiny a plodenie života, ale premárni ju na všelijaké nezmyselné hriechy a márne pôžitky. Postupne o všetko príde, roky aj sily nenávratne odídu, a nezostane mu celkom nič.
Všetko povedané o mužoch platí samozrejme aj o ženách. Pravidlá, ktoré som uviedol, pomáhajú uvidieť závažnosť spomínaného hriechu, no miera ich uplatnenia samozrejme závisí od každého človeka a od dohody s duchovníkom tak, aby epitýmia človeka neranila, ale liečila z nešťastia a bremena hriechu. Okrem pôstu a poklonov spomínaných v pravidlách v zápase s týmto hriechom veľmi pomáha ešte pravidelná spoveď, chránenie zraku od neslušných podnetov, nepozeranie na svoje vlastné telo, neležanie v posteli, keď sa už človek zobudil, primeraná práca a pravidelná zmysluplná aktivita.
Nakoniec mi zostáva len poprosiť Boha, aby nám pomohol nezahynúť duchovne aj telesne v tomto svete plnom špiny a hriechu, ale nájsť skutočný zmysel života v intenzívnej službe Bohu a ľuďom, v prvom rade svojej rodine a deťom. Na tom je potrebné pracovať už od detstva a mladosti čo najväčším ochraňovaním a zachovávaním svojich síl (vrátane sexuálnych) pre budúce manželstvo a život detí. Ak tak neurobíme, prídeme o všetko pekné a živé v živote a budeme mať podiel iba na ďalšom vymieraní nášho národa a kulte smrti a spotreby, ktorý dnes vládne. Ako hovorí Christos: “Kto si chce zachrániť život (iba pre seba), stratí ho” navždy a nenávratne. Nech radšej prekvitá život a nech nám v tom milostivý Boh pomáha!
S láskou v Christu
prot. Štefan Pružinský, ml.”
04. augusta 2018