Otázka
“Slava Isusu Christu. Chcel by som sa spýtať, aké je učenie pravoslávnej cirkvi vo veci trestu za hriechy. Či môžu deti tu na zemi znášať následky (trest) za hriechy svojich rodičov, starých rodičov alebo iných predkov? A tiež či je peklo večné pre tých, ktorí sa tam dostanú alebo dočasné? Maťo“
Odpoveď
“Milý Maťo, Boh netrestá, čiže nespôsobuje, nevytvára žiadny trest, ale dopúšťa (dovoľuje) trest, ktorý si spôsobil sám človek svojim konaním a životom. Čiže napríklad, ak človek usmrtil svoju dušu hriechmi a životom bez Boha, ktorého dobrovoľne odmieta, bude sa vo večnosti nachádzať na mieste bez Boha, kde vládne smrť a hriech, čiže v pekle. Pritom peklo nestvoril Boh, ale ľudia, a nie je to miesto, ale stav, v ktorom sa nachádzajú duše niektorých ľudí. Vo večnosti sa budú duše ľudí nachádzať v takom stave, k akému sa slobodne dopracovali svojim životom. Peklo Boh dopúšťa preto, lebo si ho človek sám zvolil, chce ho, má ho rád. Deti môžu znášať tu na zemi následky (nie trest od Boha, ale následky konania ľudí) hriechov svojich rodičov alebo iných predkov aj niekoľko pokolení. Podobne, ako v telesnej oblasti, keď napríklad rodičia počnú dieťa v stave opilosti, dieťa sa narodí postihnuté a musí znášať dôsledky konania svojich rodičov, tak je to aj v duchovnej oblasti. Keď napríklad rodičia z lenivosti dieťa nenaučia nič o Bohu, ono nebude o Ňom nič vedieť, kým sa to nenaučí samo alebo od iných ľudí. Ak ho nenaučia pracovať, bude lenivé, kým sa samo alebo od iných ľudí nenaučí pracovať, ak sa mu to vôbec ešte podarí, pretože bude silno zvyknuté na nečinnosť. Ak ho rodičia naučia nadávať, bude aj ono nadávať, kým snáď nezistí, že je to zlé zo svojho svedomia alebo s pomocou iných ľudí. Prostredie, v ktorom vyrástlo, mu to iba sťažuje, pretože zvyk má svoju silu a odtraňuje sa len s veľkou námahou. Podobných príkladov, dobrých aj zlých dôsledkov a vplyvu jedných ľudí na druhých by sme mohli uviesť veľmi veľa. Ak je tento vplyv veľmi silný a dlhodobý, poznačí naozaj niekedy aj celé generácie ľudí v určitej oblasti a dobe. Peklo môže byť večné pre tých ľudí, ktorí zomreli úplne bez pokánia a ich rozhodnutie žiť bez Boha a v hriechu zotrvalo až do smrti. Takýmto ľuďom podľa sv. Jána Damašského nemôžu pomôcť ani modlitby iných ľudí (pozri aj 1Jn 5, 16). Tie môžu pomôcť len kajúcim sa hriešnikom, ktorých rozhodnutie pre hriech nebolo definitívne a pokúsili sa aspoň v poslednej chvíli o zmierenie s Bohom a ľuďmi. Niekoľko málo cirkevných spisovateľov (napríklad Origenes) alebo aj niektorých svätých učilo, že peklo je dočasné, no ich učenie cirkev odmietla na všeobecnom sneme a aj oni sami svoje učenie neskôr odvolali (napríklad sv. Izák Sýrsky). Najväčším svedectvom o večnosti pekla je to, že o tom hovorí Isus Christos v Evanjeliu (napr. Mt 18, 8; 25, 41. 46; Mk 3, 29 a ď.). Boh je teda láska a nepochádza od Neho žiadne zlo, trest, ani peklo. Trest a peklo nás môže postihnúť, a to aj večne, iba ako náš výtvor, ak sa my takto natrvalo rozhodneme a nič sa s týmto rozhodnutím nepokúsime urobiť tu a teraz, keď sme slobodní, keď nás k tomu nič nenúti a máme možnosť naše zlé skutky aj napraviť (aspoň dobrým slovom a modlitbou, ak sa už nedá skutkom). Iba tu a teraz môže byť totiž naše rozhodnutie naozaj úprimné, nie zo strachu, nie kvôli očivodnosti našich hriechov, ale z viery, z dobra, z lásky, len tak pre iných ľudí a na slávu Boha. Pokánie po našej smrti nie je možné a čo je najdôležitejšie, nikomu by už neprinieslo nijaký úžitok a dobro.
S láskou v Christu
prot. Štefan Pružinský, ml.”
01. januára 2019