PÝTAJTE SA … Ak chce byť človek spasený, musí vstúpiť buď do zväzku manželského, alebo do monastiera?

Otázka

Sláva Isusu Christu! Prepáčte, otče, že Vás obťažujem. Chcel by som Vám prosím položiť jednu otázku ohľadom života kresťana. Ktorý z cirkevných otcov vymyslel, že ak chce byť človek spasený, musí vstúpiť buď do zväzku manželského, alebo do monastiera? Pýtam sa kvôli tomu, pretože nemám ani k jednej z týchto vecí vzťah. Poprosil by som aj s bibliografickými odkazmi.
Za odpoveď dopredu ďakujem. Andrej”

Odpoveď

“Sláva na viki Bohu! Na začiatku by som chcel podotknúť, že v Cirkvi nebýva tak, žeby nejaký jeden “cirkevný otec” niečo vymyslel a toto by sa stalo pravidlom. V Cirkvi sa za pravidlo prijíma to, s čím sa ztotožňujú všetci alebo aspoň takmer všetci cirkevní otcovia a duchovní pastieri a toto potom príjímajú veriaci a zbožní členovia Cirkvi slobodne do svojho života. Čo sa týka konkrétne otázky manželstva a mníšstva, neviem o tom, žeby niekto doslova povedal, že človek musí byť alebo mníchom alebo vstúpiť do manželstva. No zároveň sa mnohí pastieri Cirkvi v minulosti aj v súčasnosti vyjadrujú v tom duchu, že je najlepšie pre človeka, aby si vybral jednu z týchto dvoch ciest. Vybrať si jedno alebo druhé sa odporúča a považuje za ideál. Prečo? Po prvé preto, lebo manželstvo a mníšstvo sú najsilnejšie pomôcky k spáse. Človek, ak chce ísť po ceste duchovného uzdravovania, spásy a evanjeliového života podľa Božej vôle, dá sa to iba vtedy, ak nežije pre seba, ale pre Boha a iných ľudí. Žiť pre iných sa dá samozrejme aj mimo mníšstva alebo manželstva, no oveľa ťažšie. Človeku, ktorý má obzvlášť v dnešnej dobe spravidla všetko potrebné k životu a ešte k tomu voľný čas, je veľmi ťažko prinútiť sa k pravidelnej modlitbe a slúženiu iným. Dá sa to, ale veľmi ťažko a spravidla iba veľmi občas. No spása a skutočné duchovné zdravie sa získava iba veľkou námahou, krvopotne, doslova násilým nad samým sebou. Ako povedal Christos, kto nenesie kríž nie je hodný Boha, teda ani spásy. V manželstve a mníšstve je veľmi veľa toho, čo človek jednoducho musí urobiť, aj keď sa mu vôbec nechce. Takýmto spôsobom sa neustále premáha a denne koná to, čo povedal Christos: “Kto chce ísť za Mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje Ma”. V živote s členmi rodiny alebo monastiera človek neustále slúži iným a iní slúžia jemu. Takto sa pravidelne odhaľuje jeho skutočný stav a človek môže vidieť, aký naozaj je. Neustále sa stretáva s láskou, ale aj s hriechom v sebe. V kontakte s inými ľuďmi je nútený opätovať lásku, aj prejavovať mnohé cnosti (trpezlivosť, odpustenie, zhovievavosť, veľkodušnosť, vernosť, obetavosť a mnohé ďalšie), vďaka čomu sa duchovne zdokonaľuje a rastie. Bez najtesnejšieho a neustáleho spoločenstva s inými je oveľa ťažšie uvidieť svoju pravú tvár a prinútiť sa bojovať sám so sebou, svojimi vlastnosťami a zlozvykmi. Druhou príčinou toho, prečo je najlepšie vybrať si manželstvo alebo mníšstvo je to, že každý človek potrebuje mať svoj živý domov, teda rodinu v manželstve, alebo bratstvo, či sesterstvo v monastieri. Toto všetko nemôžu dlhodobo a plnohodnotne nahradiť kolegovia v práci, kamaráti, cudzí ľudia, ani rodičia. Manželstvo a mníšstvo sú Bohom ustanovené, požehnané a skúsenosťou Cirkvi počas mnohých storočí nespočetne krát preskúšané a osvedčené formy spoločenstva, ktoré sú najvhodnejšie a najviac odporúčané pre dobro človeka. V nich má človek najlepšie zázemie, a v nich môže zároveň priniesť aj najviac plodov a úžitku pre iných tak, aby jeho život bol plný zmyslu a života. Mníšstvo a manželstvo podľa slov apoštola Pavla pomáhajú človeku aj zdržať sa smilstva, čiže rozhadzovania svojich najväčších duševných a telesných síl do prázdna.

S láskou v Christu

prot. Štefan Pružinský, ml.”
07. mája 2018