Otázka
„Sláva Isusu Christu! Prepáčte, otče, že Vás obťažujem. Chcel by som Vám prosím položiť jednu otázku ohľadom života kresťana. Ktorý z cirkevných otcov vymyslel, že ak chce byť človek spasený, musí vstúpiť buď do zväzku manželského, alebo do monastiera? Pýtam sa kvôli tomu, pretože nemám ani k jednej z týchto vecí vzťah. Poprosil by som aj s bibliografickými odkazmi.
Za odpoveď dopredu ďakujem. Andrej“
Odpoveď
„Sláva na viki Bohu! Na začiatku by som chcel podotknúť, že v Cirkvi nebýva tak, žeby nejaký jeden “cirkevný otec” niečo vymyslel a toto by sa stalo pravidlom. V Cirkvi sa za pravidlo prijíma to, s čím sa ztotožňujú všetci alebo aspoň takmer všetci cirkevní otcovia a duchovní pastieri a toto potom príjímajú veriaci a zbožní členovia Cirkvi slobodne do svojho života. Čo sa týka konkrétne otázky manželstva a mníšstva, neviem o tom, žeby niekto doslova povedal, že človek musí byť alebo mníchom alebo vstúpiť do manželstva. No zároveň sa mnohí pastieri Cirkvi v minulosti aj v súčasnosti vyjadrujú v tom duchu, že je najlepšie pre človeka, aby si vybral jednu z týchto dvoch ciest. Vybrať si jedno alebo druhé sa odporúča a považuje za ideál. Prečo? Po prvé preto, lebo manželstvo a mníšstvo sú najsilnejšie pomôcky k spáse. Človek, ak chce ísť po ceste duchovného uzdravovania, spásy a evanjeliového života podľa Božej vôle, dá sa to iba vtedy, ak nežije pre seba, ale pre Boha a iných ľudí. Žiť pre iných sa dá samozrejme aj mimo mníšstva alebo manželstva, no oveľa ťažšie. Človeku, ktorý má obzvlášť v dnešnej dobe spravidla všetko potrebné k životu a ešte k tomu voľný čas, je veľmi ťažko prinútiť sa k pravidelnej modlitbe a slúženiu iným. Dá sa to, ale veľmi ťažko a spravidla iba veľmi občas. No spása a skutočné duchovné zdravie sa získava iba veľkou námahou, krvopotne, doslova násilým nad samým sebou. Ako povedal Christos, kto nenesie kríž nie je hodný Boha, teda ani spásy. V manželstve a mníšstve je veľmi veľa toho, čo človek jednoducho musí urobiť, aj keď sa mu vôbec nechce. Takýmto spôsobom sa neustále premáha a denne koná to, čo povedal Christos: “Kto chce ísť za Mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje Ma”. V živote s členmi rodiny alebo monastiera človek neustále slúži iným a iní slúžia jemu. Takto sa pravidelne odhaľuje jeho skutočný stav a človek môže vidieť, aký naozaj je. Neustále sa stretáva s láskou, ale aj s hriechom v sebe. V kontakte s inými ľuďmi je nútený opätovať lásku, aj prejavovať mnohé cnosti (trpezlivosť, odpustenie, zhovievavosť, veľkodušnosť, vernosť, obetavosť a mnohé ďalšie), vďaka čomu sa duchovne zdokonaľuje a rastie. Bez najtesnejšieho a neustáleho spoločenstva s inými je oveľa ťažšie uvidieť svoju pravú tvár a prinútiť sa bojovať sám so sebou, svojimi vlastnosťami a zlozvykmi. Druhou príčinou toho, prečo je najlepšie vybrať si manželstvo alebo mníšstvo je to, že každý človek potrebuje mať svoj živý domov, teda rodinu v manželstve, alebo bratstvo, či sesterstvo v monastieri. Toto všetko nemôžu dlhodobo a plnohodnotne nahradiť kolegovia v práci, kamaráti, cudzí ľudia, ani rodičia. Manželstvo a mníšstvo sú Bohom ustanovené, požehnané a skúsenosťou Cirkvi počas mnohých storočí nespočetne krát preskúšané a osvedčené formy spoločenstva, ktoré sú najvhodnejšie a najviac odporúčané pre dobro človeka. V nich má človek najlepšie zázemie, a v nich môže zároveň priniesť aj najviac plodov a úžitku pre iných tak, aby jeho život bol plný zmyslu a života. Mníšstvo a manželstvo podľa slov apoštola Pavla pomáhajú človeku aj zdržať sa smilstva, čiže rozhadzovania svojich najväčších duševných a telesných síl do prázdna.
S láskou v Christu
prot. Štefan Pružinský, ml.“
07. mája 2018