Žili raz dvaja bratia – monasi, ktorí sa celý čas hádali. Po každej hádke išiel mladší prosiť staršieho o odpustenie.
“Odpusť mi, brat.”
No starší brat mal tvrdú povahu. Nevedel ani odpúšťať ani prosiť odpustenie.
Tu raz mladší brat z monastiera odišiel a kdesi sa stratil. Jeden deň ho niet, druhý ho niet. Prešiel týždeň. Starší brat sa znepokojil – čo keď sa mladšiemu niečo stalo a on ho nestihol poprosiť o odpustenie? Vydal sa hľadať ho.
Prešiel mnoho krajín, všade sa pýtal, či nevideli jeho brata. Mnohých svojou otázkou otravoval – ľudia sa rozčuľovali, vyháňali ho. Potom sa naučil začínať svoje otázky slovami: “Odpusťte, bratia… Odpusť, brat… Odpusť, sestra…”
Hľadaním strávil niekoľko rokov, no aj tak nenašiel mladšieho brata. Rozhodol sa vrátiť do monastiera. Zabúchal na bránu. Brána sa otvorila. A so slovami: “Odpusť, brat…” cudzinec so sklopenými očami vošiel cez bránu.
“Aj ty, brat, mi odpusť,” začul odpoveď.
Bránu mu otvoril mladší brat.
