Pritča: Ako sa lastovičky naučili odlietať do teplých krajín

Pritča: Ako sa lastovičky naučili odlietať do teplých krajín

V jednej starej legende sa hovorí, že v dávnych dobách sa lastovičky nevedeli v chladnom období sťahovať do teplých krajov. A keď napadol sneh a udreli mrazy, kruto trpeli a hynuli. Keď to videl jeden milosrdný človek, zľutoval sa nad nimi a začal robiť všetko, čo vedel a mohol, aby naučil lastovičky odlietať na juh. Ukazoval im gestá, no lastovičky mu nerozumeli, vábil ich potravou na južnú stranu – nepomáhalo, plašil a vyháňal ich – márne. Nič sa mu nedarilo. Vtedy sa začal modliť k Bohu, aby ho premenil na lastovičku, ktorá mohla myslieť a cítiť ako človek. Vtedy sa človek-lastovička ľahko dorozumel s lastovičkami a na jeseň ich zaviedol do teplých krajov.
Od tých čias sa lastovičky naučili odlietať do teplých krajín.
Samozrejme, toto je len poetický výmysel. No nech nám pomôže aspoň trošku pochopiť, ako večná Múdrosť, narodená z večnej Lásky, na seba prijala telo a stala sa Človekom uprostred ľudí, aby ich, premrznutých od zemskej trpkosti, zaviedla novou cestou, do teplých krajín, do Božieho Kráľovstva, “idíže nísť bolízň, ní pečáľ, ní vozdychánije”. No aj v malom, ľudskom tele, veľký Hospoď ostal Pravdivý, Nemenný, Večný. Vždy takým, akým bol od vekov v nekonečnosti Svojho Kráľovstva, v nevysloviteľnej Svojej sláve.

sv. Nikolaj Srbský

Миссионерские письма. Письмо 95, миссионеру Даниилу М., о буквах на нимбе Христовом
https://azbyka.ru/otechnik/prochee/pritchi-pravoslavnyh-startsev/2_2