Svätý Alexij, občianskym menom Alexander, sa narodil v roku 1877 v dedine Jasiňa. Rodičia boli roľníci, gréckokatolíckeho vyznania. Mal sedem súrodencov. V 6 rokoch bol daný do maďarskej cirkevnej farskej školy, kde získal základné vzdelanie. Po absolvovaní vojenskej služby, ktorú vykonával v Košiciach, mu zomrel otec a on sa musel rozhodnúť o ďalšom živote. S obrodou Pravoslávia, ktorá zasiahla veľkú časť Zakarpatska, vznikla i potreba pravoslávneho kňaza, ktorý by sa staral o potreby veriacich. Veriaci sa medzi sebou dohodli, že s prosbou o vysvätenie pravoslávneho kňaza pre zakarpatských Rusínov vypravia do Kyjeva práve mladého Alexandra Kabaljuka.
V roku 1906 odišiel Alexander do Kyjeva, kde sa stretol s kyjevským metropolitom Flaviánom, členom Posvätnej synody. Ten ho vypočul, ale prianie o vyslanie kňaza splniť nemohol. Alexijovi však poradil, aby sa obrátil na biskupa žitomirského Antonija (Chrapovického, neskoršie metropolitu). Toho však v Žitomire nezastihol, vrátil sa domov s ďalšou pravoslávnou literatúrou, ktorú nakúpil. Neskôr jeho cesty viedli do Počajeva, kde tlmočil vladykovi Antonijovi snahu o obrodu pravoslávia medzi karpatskými Rusínmi. Jeho cesty videli do Svätej Zeme, na Svätú horu Athos. Dňa 7. apríla (25. marca podľa juliánskeho kalendára), v deň sviatku Zvestovánia Presvätej Bohorodičke, prijal Alexander malú schimu (druhý stupeň pravoslávneho mnišstva) s menom sv. Alexija, človeka Božieho.
Bol veľakrát zatknutý a vypočúvaný, keďže tu pravoslávna viera nebola povolená. Toto neustále prenasledovanie ho prinútilo odcestovať do Severnej Ameriky k rodákom – emigrantom, kde dostal farnosť. V máji 1919 sa vrátil do rodného kraja, kde už pravoslávna cirkev bola uznaná. Mohol sa naplno venovať svojej duchovnej činnosti. Zakladal monastiere, duchovné strediská a internáty pre mládež. Roku 1921 bol ustanovený igumenom monastiera Svätého Nikolaja v Ize. V júli 1925 bol povýšený na archimandritu. Pred svojou smrťou prijal veľkú schimu a v roku 1947 pokojne odišiel k Hospodinovi v Dombockom ženskom monastieri Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Roku 1999 boli sväté ostatky o. Alexija prenesene do modlitebného domu Svätonikolajevského monastiera v Ize, kde dodnes spočívajú neporušené. O neporušení ostatkov svätca svedčí, aj videozáznam z nájdenie ostatkov prepodobného v roku 1999. Už krátko po nájdení svätých ostatkov boli zaznamenane mnohé prípady zázračného uzdravenia ťažko chorých ľudí na príhovory ctih. Alexija Karpatoruského (roku 2003 pri návšteve svätonikolajevského monastiera hovorila jedna žena, ktorá prišla až z Moskevskej oblasti, ako ctih. Alexij pomohol jej ťažko chorej dcére).
Slávnostná kanonizácia prebehla v monastieri sv. Nikolaja 20. októbra 2001 kanonizácia, pri ktorej bol schiarchimandrita Alexij pripočitaný k zástupu svätých Pravoslávnej cirkvi.
Jeho pamiatku si pripomíname 2. decembra.