Na obraze Vitazstvo Peresveta je zobrazený slávny súboj neporaziteľného tatársko-mongolského bohatiera Čelubeja a nášho (rus.) Alexandra Peresveta, mnícha, ktorý s osobitným blahoslovením prepodobného Sergeja Radonežského išiel so svojím spolubratom Andrejom Osľabjom na boj na Kulikovom poli. Veľká múdrosť a prozorlivosť výnimočného ruského svätého, prepodobného Sergeja, sa prejavila v samej podstate tejto bitky. Jeden z igumenov Troicko-Sergejevskej lavry rozpovedal takýto príbeh. V lavre je mních, ktorého v čase svojej mladosti, ako aj mnohých vtedy, priťahovali východné duchovné tradície a bojové umenia. Keď sa začala Perestrojka (1987), s priateľmi sa rozhodol ísť do Tibetu, aby vstúpil do nejakého budhistického kláštoru. Od roku 1984, keď sa kláštory Tibetu otvorili pre verejnosť, aj keď s obmedzenými kvótami, začalo tam prichádzať množstvo cudzincov. A treba priamo povedať, že k cudzincom mali v kláštoroch krajne nevľúdny vzťah, predsa len to bola tibetská národná duchovnosť. Náš budúci mních a jeho priatelia boli znechutení, keďže sa chceli oddávať tomu vznešenému učeniu, bratstvu, duchovnej askéze, mantrám a modlitbám. Takéto vzťahy pokračovali dovtedy, kým Tibeťania nezistili, že sú to Rusi. Začali sa spolu rozprávať a v rozhovore zaznelo slovo “Peresvet”. Pri diskusii sa ukázalo, že meno tohto ruského mnícha je zapísané v špeciálnej posvätnej knihe, kde sú zaznamenané ich najdôležitejšie duchovné udalosti. Víťazstvo Peresveta v nej zapísané, sa vymykalo z bežného chodu dejin. Čelubej totiž nebol len skúsený vojak a bohatier – bol to tibetský mních, ktorý podstúpil nie len prípravu v systéme bojových umení Tibetu, ale ovládal aj starodávnu prax bojovej mágie – “Bon-Po”. V dôsledku čoho dosiahol vrchol tohto zasvätenia a získal status “nesmrteľného”. Frázu „Bon-po“ je možné preložiť ako „školu bojovej magickej reči“, to znamená umenie zápasu, v ktorom sa účinnosť bojových techník nesmierne zvyšuje silou mocných bytostí (démonov) privolaných cez magické zaklínania. Výsledkom je, že človek vpustí do seba “silu zvieraťa”, alebo jednoduchšie povedané, zmení sa na bytosť zjednotenú s démonom, akúsi symbiózu človeka a démona, stáva sa posadnutým. Cenou za takúto službu je nesmrteľná duša človeka, ktorá sa ani po smrti nedokáže oslobodiť od tohto strašného posmrtného objatia síl temnoty. Verilo sa, že taký bojovný mních je prakticky neporaziteľný. Takých tibetských bojovníkov, ktorých vybrali vybrali duchovia, bolo vždy len zopár a považovali sa za výnimočný jav v duchovnej praxi Tibetu. Práve preto bol Čelubej vystavený na duel s Peresvetom – aby ešte do začiatku bitky boli Rusi duchovne rozdrvení. Na slávnom obraze V. M. Vasnecova sú obaja bojovníci vyobrazení v brnení, čo kazí hlboký zmysel udalosti. Pavel Ryženko načrtol tento príbeh presnejšie: Peresvet šiel na súboj bez brnenia – v rúchu ruského mnícha veľkej Schimy a s kopijou v ruke. (Odkaz na obraz) Preto aj sám dostal od Čelubeja ťažkú ranu. Ale “nesmrteľného” zabil (Síce silnejší bojovník udrží dlhšiu kopiju, avšak Peresvet sa nechal prepichnúť a tým sa priblížil natoľko, aby prepichol Čelubeja – položil svoj život za druhých – pozn. prekl.). To spôsobilo úplný zmätok v tatárskom vojsku, pred ich očami sa stalo niečo, čo sa v princípe nemohlo stať. Narušil sa prirodzený chod vecí, zakolísali sa neotrasiteľné zákony pohanské sveta. Služobníci duchov temnoty, majstri východných bojových umení, si dodnes uchovávajú v pamäti, že existujú nejakí “Rusi”, ktorí majú svojho Boha, sila ktorého je nezdolateľná. A tento ruský Boh, je vyššie od ich všetkých bohov a vojaci tohto Boha sú neporaziteľní. Príbeh hudobného klipu je postavený na historických faktoch, ktoré sú súčasťou Ruskej histórie a v ich podstate leží duchovnosť.
Pripravili Dometian, František a spol.
Prevzaté z komentára videoklipu, pôvodný článok: https://pravoslavie.ru/82422.html