Raz prišli za svätým Jakubom (Tsalikim) dvaja mladíci z Atén a mali so sebou dievča, čo žilo v hriechu. Len čo dorazili do monastiera*, stretli starca. Vo svojej krotkosti a láskavosti ich privítal pokojným hlasom.
(Mladíci mu povedali:)
– Starec, priviedli sme jedno dievča a chce vás vidieť. Žije v hriechu. Preukážte jej lásku**. Boli sme za jedným duchovníkom, ale nič.
Starec sa spýtal dievčiny:
– Ako sa voláte a odkiaľ ste?
– Starec, som lesbička a hriešna, povedalo dievča.
– Ach, aký som rád, dieťa moje, že si z Lesbu***, ktorý dal (svetu) svätých, svätého Rafaela, svätého Nikolaja a svätú Irenu. Teším sa!
Dievča zostalo zmätené. Zrejme si pomyslela: čo jej to vraví? A starec jej povedal:
– Poďme do (chrámu) svätého Charalamba, vyspovedáš sa, porozprávaš mi o svojej vlasti, krásnom Lesbe a o čomkoľvek, čo ťa trápi.
Šli dnu, dievča vyznalo svoje hriechy a vyšla ako úplne iný človek – túto zmenu vykonala pravica Najvyššieho.
Starec jej riekol:
– Nenávisť nepociťujem k tebe, ale k hriechu.
Avšak často krát sa zdá, že svätí to mali ľahké. Že so svätosťou sa narodili. Každý ich preto miloval… A ono to nie vždy je tak…
Starec Jakovos… čo si prežil, tento pokorný svätý… 3 – 4 krát ho dobili démoni a nechali na zemi polomŕtveho (v roku 1954, 1958,…). Ale aj od dvoch z troch mníchov, s ktorými žil, zažil svoje… To, že je niekto mníchom, neznamená automaticky, že je dobrý, svätý, alebo že sa o to aspoň snaží… Je ľahšie niekoho tupiť, ubližovať mu, deptať ho, ako v dobrom napodobňovať… Tí dvaja na neho žiarlili. Preto mu nadávali, dali ho žiť do mníšskej cely, ktorá bola v zlom stave. Mala deravé steny a stála vedľa priestoru pre zvieratá. Dokonca našli človeka, ktorého prehovorili, aby otca Jakuba zavraždil. Avšak pred vraždou sa dotyčný dal na pokánie…
Ako vravia Gréci: nech máme požehnanie od starca Jakuba, nech za nás a za našu záchranu pre večný život prosí nášho Pána!
* žil v monastieri na Evii
** znamená prijmite ju s láskou, zľutujte sa nad ňou, poraďte jej
*** pomenovanie lesba vzniklo preto, že v antike sa krása ospevovala väčšinou mužmi. Ale básnička Sapfó v 7. storočí pred Kristom básnila o kráse žien. Preto ju ohovorili, že to bolo jej sexuálnou orientáciou… V gréčtine je ľahko zameniteľné lesbička/lesbianka.
Z knihy Ο Γέρων Ιάκωβος, vydavateľstvo Ενωμένη Ρωμηοσύνη, Tesaloniki 2016, str. 159-150 preložil a spracoval Mgr. Anton Pažický.