Často počúvame z našich pravoslávnych radov, že sv. Nikolaj dal na prvom všeobecnom sneme heretikovi Árijovi facku. O tom naoko svedčia aj pravoslávne fresky 17 storočia. [1] Lenže táto pokrivená pseudo tradícia, mýtus, sa prvý krát objavuje v literatúre v katolíckom Katalógu svätých autora Petrusa de Natalibusa v 16. storočí.
Pozrime sa preto ako o tejto udalosti píše literatúra predošlých vekov. V kanonoch Oktoicha napísaných v 9. storočí sv. Jozefom Spevákom sa vraví: «Губящаго древле Господни люди безумнаго Ария удавил еси жилами словес твоих…» (kanon 3 hl., p. 7, tr. 1). (Hubiaceho kedysi Hospodinových ľudí šialeného Árija udusil si silou svojich slov). A ešte: «Уставил еси премудре, твоего святаго языка струями струи Ариевы хульныя.» (kanon 5 hl., p. 8, tr. 2). (Zastavil si premúdro, prúdmi tvojho svätého jazyka rúhavé prúdy Árijove.)
V texte života sv. Nikolaja zostaveného sv. Simenonom Metafrastom v 10. storočí, sa tento príbeh tiež nenachádza. [3]
Prečo sme tak ľahko schopní uveriť takému pokrivenému obrazu o svätom?
Svjatíteľu, ótče Ňikólaje, molí Christá Bóha o nás hríšnych!
Zdroje:
[1] Pseudo tradičné fresky: https://diak-kuraev.livejournal.com/520086.html
[2] https://diak-kuraev.livejournal.com/2267751.html
[3] https://azbyka.ru/otechnik/Simeon_Metafrast/Zhizn_i_deianiia_sviatogo_ottca_nashego_Nicolaia/
Pripravil Dometian.